KOŠIKÁRI A PRÁCE Z PRÚTIA

,

FOTO: ARCHIVE OF THE CULTURE CITY CENTER IN RUDNIK ON THE SAN RIVER

V Rudniku na Sanu sa začal rozvíjať prútený priemysel, ktorý sa na konci 19. storočia stal čoraz významnejším. Rozvoj košikárstva inicioval majiteľ Rudnického panstva gróf Ferdynand Hompesch. Z jeho iniciatívy a vďaka jeho úsiliu bolo niekoľko obyvateľov Rudniku a Kopka vyslaných do košikárskej školy vo Viedni. V roku 1878 bola v meste zriadená košikárska škola, kde sa pod dohľadom košikárskych majstrov a inštruktorov vzdelávali chatári. Celý výrobný systém bol založený na domácom priemysle, získavaní suroviny (bolo zavedené pestovanie prútia), ako aj predaj hotových výrobkov.

Prispelo to k zvýšeniu počtu obyvateľov a zvýšeniu ich bohatstva. Od roku 1919 v meste pôsobilo 12 spoločností vyvážajúcich výrobky a 20 spoločností obchodujúcich na domácom trhu. V Rudniku na Sanu pre nich pracovalo 3 tisíc chatárskych dielní a približne 15 tisíc ľudí. Počas nemeckej okupácie bol rudnický košikár zahrnutý do takzvaného vojnového priemyslu a slúžil na hromadnú výrobu kontajnerov na vojnové účely. Pretože správa prútených plantáží okupantmi bola založená na drancovaní, viedlo to k poškodeniu plodín, čo následne znemožnilo dobré opätovné spustenie Rudnického košikárstva ihneď po vojne. V povojnových rokoch bolo založených niekoľko družstevných organizácií v Rudniku na San. V tom čase bolo v prútenom tkaní asi 3 500 chatárov a viac ako 800 stálych zamestnancov. V súčasnosti je najdôležitejšou maloobjemovou výrobou a obchodom v regióne výroba
a predaj prútených výrobkov, ktorými je Rudnik na ostrove San známy v krajine i na celom svete. Potvrdzuje to výstava EXPO 2005 v Japonsku. Pretože sa prútené remeslo naďalej rozvíjalo, bolo potrebné správne zobraziť históriu, tradície a kultúru regiónu prútia a tiež súvisiace predmety. Za týmto účelom bolo v Rudniku na ostrove San založené Centrum prútia, ktorého cieľom je komplexná ochrana kultúrneho dedičstva nášho regiónu
a propagácia výrobkov z prútia ako miestneho tovaru z prútia Rudnik.

Informácie a fotografie uvedené v tomto článku pochádzajú z brožúry „POLSKA - PODKARPACKIE VOIVODESHIP. NEHMOTNÉ KULTÚRNE DEDIČSTVO“, ktorú pripravila Agentúra pre regionálny rozvoj Rzeszow - partner projektu ARTISTIC.